Ťažký osud

Published by Adam Potočný on

Na rázcestí ciest stál muž. Stál tam ako socha, bez pohnutia a mal privreté oči. Nevedel kam ďalej, chcel sa pohnúť z miesta, ale nemal na to dosť síl. Nebol až tak starý, ale bol strašne unavený, zmorený životom. Nechcelo sa mu ďalej žiť, prekonávať nástrahy života… Trvalo to už strašne dlho a vždy keď si myslel, že sa jeho život dostal do normálu, pokazilo sa v ňom niečo ďalšie. Žiadne veľké tragédie, len bežné ľudské utrpenia.. Škola mu robila veľký problém, s rodičmi mal vždy hrozné vzťahy, jeho otec bol alkoholik a matka skončila na psychiatrii. Mal problémy s prácou a nevedel si nájsť ženu. Keď už mal dobrú prácu a našiel si aj priateľku, najprv ho vyhodili z práce a potom sa s ním priateľka rozišla… A to sa potom ešte opakovalo niekoľko krát, výpovede, rozchody a tak dokola.

Nakoniec sa predsa len pohol z miesta a vydal sa po lesnej cestičke do svojej malej chatrčky uprostred lesa. Otvoril dvere na chate a obzeral si ju. Už tam dlho nebol. Všetko bolo na svojom mieste. Drevený stolík stál pod oknom. Ležala na ňom drevená fajka. Podišiel k stolu, zobral fajku a zotrel z nej vrstvu prachu. Na druhej strane izby boli stále tie isté rozkladacie postele, ktoré tu doniesli ešte s deduškom. Padla na neho nostalgia. Svojho dedka mal veľmi rád, bol to jediný človek na svete u ktorého mal nekonečnú istotu a vždy sa na neho mohol spoľahnúť… ľahol si na posteľ a začal spomínať. Vynárali sa mu myšlienky na to, čo všetko s deduškom zažil, čo ho všetko naučil. Jeho deduško miloval drevo a prácu s ním. Naučil ho vyrezávať. Chcel to naučiť svoje dieťa, syna alebo aj dcéru. Dieťa, ktoré sa včera jeho bývalá priateľka rozhodla nechať si vziať…Potrat? To nemôže myslieť vážne… Musí ešte zabojovať.

Related Post

Categories: Uncategorized

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *